Menu
EĽRO
Historický trh - 1969
I. ročník EĽRO - 1991
II. ročník EĽRO - 1992
I. ročník THĽR - 1993
II. ročník THĽR - 1994
XV. ročník EĽRO - 2005
XVI. ročník EĽRO - 2006
XVII. ročník EĽRO - 2007
XVIII. ročník EĽRO - 2008
XIX. ročník EĽRO - 2009
XX. ročník EĽRO - 2010
XXI. ročník EĽRO - 2011
XXII. ročník EĽRO - 2012
XXIII. ročník EĽRO - 2013
XXIV. ročník EĽRO - 2014
XXV. ročník EĽRO - 2015
XXVI. ročník EĽRO - 2016
Kežmarok - iné informácie
Diskusia (návštevná kniha)
Fotogaléria
EĽRO - iné stránky
Kežmarok - iné stránky
Google +
Vyhľadaj
 
Web www.elro.sk
Spriaznené weby
www.sevcik.sk
www.miniweb.sk
Anton Budzák - drevorezba
Reklama
ATLANTIS
Profesionálny web hosting s PHP, MySQL, e-mail hosting, registrácia domén

Návštevy doteraz:
EĽRO - Európske ľudové remeslo
Ďakujem ... - 2. marec 2005 -

Pani Nore Baráthovej za nezištné poskytnutie informácií zo stratenej kroniky Kežmarku aj o I. ročníku THĽR (Trhu historických a ľudových remesiel) - alebo III. EĽRO (?).

I. ročník THĽR - 6. - 8. august 1993
Po nečakanej a prekvapujúcej správe o tom, že III. ročník EĽRO sa neskutoční v Kežmarku, ale v Bratislave, ktorú sa Kežmarčania dozvedeli len z novín na začiatku roku 1993, a nie od bratislavských organizátorov, rozhodlo sa mesto Kežmarku neustúpiť od pôvodného podujatia, iba ho zmeniť a vylepšiť a čo hlavné, vrátiť sa k pôvodnej myšlienke historického trhu ešte z r. 1969. Kežmarčania veľa času nemali a nemali ani peniaze - mesto zo svojho rozpočtu vyčlenilo 200 000 Kčs, ministerstvo kultúry pridalo 200 000 Kčs a Fond Pro Slovakia odsúhlasil 85 000 Kčs. Z tejto minimálnej sumy nebolo možné sa „rozhadzovať“, avšak skromnosť podujatiu len prispela, lebo odpadli zbytočné atrakcie a súbory s nárokom na desaťtisícové honoráre. Aj z týchto dôvodov bolo potrebné vypracovať novú koncepciu podujatia, dať mu nový názov, na čo sa podujala trojica Nora Baráthová, Karol Purtz a Gabriela Kantoreková.
Názov sa zmenil na Trh historických a ľudových remesiel a jeho usporiadateľom sa stalo výlučne mesto Kežmarok.
Nová koncepcia
Podľa novej koncepcie náplňou podujatia mala byť:
a - Priblíženie atmosféry starých historických trhov predvádzaním tradičných remesiel, existujúcich v minulosti i súčasnosti v regióne Spiša (na Slovensku i v Poľsku), ktoré budú spojené s ukážkami práce a predajom remeselníckych výrobkov, ako aj vystavovaním tradičných remeselníckych nástrojov, pomôcok a zariadení, prípadne ich modelov. Prezentácia predovšetkým historických remesiel sa zamerania i na mládež, čo je oproti predchádzajúcemu EĽRO absolútnou novinkou. Išlo o to, aby sa začal prezentovať aj remeselnícky dorast z učňovských škôl. Práca remeselníkov už nemala byť honorovaná, malo sa im platiť cestovné, nocľah a diéty.
b - Živú prezentáciu remeselníkov doplní:
- expozícia Cechy a remeslá v miestnom múzeu
- príležitostná výstava múzea Remeselné práce s kovom
c - Kultúrne programy:
- scénické celovečerné spracovanie cechových zvykov
- programy folklórnych súborov, zamerané hlavne na pracovnú a zvykoslovnú tematiku
d - Odborný celoslovenský seminár na tému regionálneho rozvoja cestovného ruchu.
Kežmarok odpovedá
Keď sa tvorivá skupina EĽRO z Bratislavy dozvedela, že Kežmarčania neustúpia zo svojho predsavzatia, obvinila ich z plagiátorstva až u ministra kultúry SR Dušana Slobodníka.
Mesto bolo nútené napísať odpoveď, ktorej hlavné body sú tieto:
1 - Historický trh sa v Kežmarku konal už r. 1969 a pre známe politické pomery sa opakovať nemohol. Obnoviť tieto trhy boli už v pláne mestskej koalície KDH + DS + Strana slobody, nikto si však tieto návrhy nedal vo Washingtone patentovať. EĽRO teda neprišlo s ničím novým. Spoluorganizátorom EĽRO bolo aj mesto Kežmarok, pričom financovanie a zisk malo byť záležitosťou výlučne EĽRO. Napriek tomu mesto prispelo na dva ročníky EĽRO sumou 812 000 Kčs.
2 - Remeselníci sa stále obracajú na mesto so žiadosťou o vyplatenie honorárov, čo mala urobiť skupina EĽRO, oni však obviňujú mesto. Tak isto sa ešte stále nevyplatili minuloročné nocľahy vo viacerých hoteloch.
3 - EĽRO dalo objednávku na výrobu predajných stánkov, avšak muselo ich vyplatiť mesto, keďže Drevovýroba bola nesolventná a potrebovala vyplatiť mzdy pre svojich pracovníkov. Podnik dal EĽRO na súd, ale keď mestské zastupiteľstvo 1. júna 1993 súhlasilo, aby sa trhové stánky vyplatili vo výške 1 260 000 Kčs, ostali mestu, žaloba sa stiahla.
4 - Za vrchol neserióznosti považovalo vedenie mesta fakt, že skupina EĽRO mu neoznámila zmenu miesta podujatia a o tomto sa dozvedeli kežmarskí organizátori až náhodne z článku V. Vojtkovej v Národnej obrode.
Ministerstva mlčí, THĽR ide ďalej
Minister kultúry na list síce nereagoval, ale zareagoval bratislavský primátor Peter Kresánek, ktorý tiež dostal odpis listu. Podujatie EĽRO v Bratislave nepovolil, a tak sa ani neuskutočnilo.
Pri Mestskom úrade v Kežmarku sa pod vedením primátora Ing. Jána Skupina a prednostu úradu Jaroslava Švirlocha vytvoril organizačný štáb z predsedov jednotlivých komisií, ktoré mali zabezpečiť vydarený priebeh THĽR:
Ing. Amália Danišová - Organizačná komisia, kde pracovala subkomisia pre remeslá s vedúcim Ing. Karolom Purtzom a subkomisia pre odborný seminár s vedúcim Ing. Petrom Kubovom.
PhDr. Nora Baráthová - Mgr. Gabriela Kantorková - Kultúrno-propagačná komisia - mala na starosti kultúrne programy, ubytovanie členov súborov, propagáciu, tlačové stredisko.
Ing. Vladimír Soják - Ing. Ján Soliar - Technická a dopravná komisia.
Ing. Mária Bušová - Hospodárska komisia.
JUDr. Dušan Modranský - Obchodno-podnikateľská komisia.
Ladislav Melikant - Zásobovacia a stravovacia komisia.
MUDr. Viktor Gurčík - Zdravotnícka komisia.
JUDr. Pavol Zavacký a major JUDr. Ondrej Ivan - Poriadková komisia.
Prvou úlohou štábu bolo rozhodnutie o viaccenových vstupenkách a o vstupoch zdarma pre deti do 6 rokov, dôchodcov nad 70 rokov a nositeľov invalidných preukazov. Rozbehla sa propagácia - vydali sa prvé propagačné letáky, začali pripravovať veľkoplošné pútače a pripravila sa tlačová beseda v hoteli Klub, a to 16. júna. Súčasťou besedy, kde boli novinári oboznámení s históriou mesta a koncepciou THĽR, bolo predvedenie barbierskych cechových zvykov pri majstrovskej skúške. Na tlačovej besede vystupoval aj zástupca Ministerstva hospodárstva SR a prezident Klubu primátorov miest Slovenska Ing. Imrich Borbély. Prítomní novinári zastupovali tieto redakcie: Podtatranské noviny, Tatranský dvojtýždenník, Panoráma Spiša a Tatier, Okresný vestník Okresného úradu v Spišskej Novej Vsi, Pravda, Národná obroda, Lúč, Tlačová agentúra Slovenska, Rádio Tatry, Rádio Košice a Popradská informačná agentúra.
Mesto vypísalo súťaž na vytvorenie emblému THĽR - zvíťazil návrh Maroša Purtza, v ktorom do štylizovanej budovy radnice boli vkomponované písmená THĽR.
Samotné pozvánky boli farebné - na prvej strane bolo farebné foto historického jadra mesta s emblémom THĽR, na druhej farebná kópia erbu z listiny z roku 1463, na tretej strane bola krátka slovensko-nemecko-anglická história mesta a táto strana bola uzavretá akýmsi vrecúškom, do ktorého sa dali zastrčiť informatívne materiály - celodenný program v slovenskom i nemeckom jazyku, kultúrny program a program bohoslužieb. Na štvrtej strane bola mapa Slovenska so zvýraznením Spiša a Kežmarku a informatívny slovensko-nemecko-anglický text. S využitím tej istej obálky sa rátalo aj na ďalšie ročníky THĽR. Emblém THĽR v kežmarských farbách bol aj na propagačnej igelitovej taške a na zasúvacej „visačke“, ktorú vlastnili organizátori a pozvaní účastníci THĽR.
Vydali sa dva plagáty - programový a ideový - ideový bol vo farbách Kežmarku s reprodukciou starej rytiny mesta z roku 1814 a stal sa po umeleckej stránke neprekonaným plagátom v rámci propagácie, či už EĽRO alebo THĽR. Samozrejme, že vyšlo aj špeciálne číslo KEŽMAROK, venované THĽR. Predstavovalo Kežmarok historický i súčasný, ako aj podujatia a remeselníkov, ktorí sa mali zúčastniť na THĽR.
Mesto dalo vytlačiť aj Certifikát o návšteve, ktorým „richtár a rada slobodného kráľovského mesta Kežmarku“ dosvedčujú, že XYZ (meno sa vypísalo) poctil svojou návštevou toto staré mesto a pri tejto návšteve sa slušne choval. Certifikáty sa predávali, ale bol o ne menší záujem, než sa očakával.
Piatok - 6. august 1993
Hoci otvorenie sa určilo na popoludnie, bohatý program bol už dopoludnia, keď sa z iniciatívy primátora mesta stretli predstavitelia viacerých vierovyznaní Slovenska. Evanjelickú a. v. cirkev zastupoval jej najvyšší predstaviteľ - generálny biskup ThB. Pavel Uhorskai, ktorého sprevádzal kežmarský zastupujúci farár Vincent Blažko, rímskokatolícku cirkev zastupoval Mons. Andrej Imrich, pomocný biskup Spišskej diecézy s miestnym kňazom Jakubom Grichom, prišiel aj pravoslávny biskup najpreosvietenejší vladyka Nikolaj z Prešova so svojím tajomníkom, baptistickú cirkev zastupoval popradský kazateľ Albín Masarik a adventistickú kežmarský kazateľ Jozef Kopilec.
Dopoludnia sa mala uskutočniť v rámci Salónu cestovného ruchu, ktorého usporiadateľom bol Euroregión Tatry, aj konferencia k regionálnemu rozvoju, interkomunálnej spolupráci a predpokladom tvorby medziregionálneho zväzku Euroregión Tatry, ale pre malý záujem sa neuskutočnila.
Už pred otvorením boli aktívni kežmarskí filatelisti, ktorí opäť vydali pamätné obálky a príležitostné poštové lístky s prítlačou, prvými známkami Slovenskej republiky a príležitostnou pečiatkou, kde boli cechové znaky rybárov, ihlárov, mäsiarov i kežmarský erb.
Možno nerozmysleným krokom bolo, že do mesta, samozrejme mimo trhový priestor, sa umiestnili aj stánky s „pašovaným“ tovarom. Predávajúci a kupujúci mali síce z toho radosť, ale tak trochu to kazilo dojem. Nie najšikovnejší bol aj vstup do trhového areálu, ktorý bol ohraničený doslova ako salaš - priečne a zvislo zbité brvná predstavovali plot a podobne vyzerala aj masívna brána. Lenže hradby z EĽRO by sa použiť nemohli, navyše pri minuloročnom rozoberaní sa doslova rozbili.
Slávnostné otvorenie sa uskutočnilo o 15:00 pred budovou radnice. Prítomný bol aj minister hospodárstva SR Jaroslav Kubečka, pod záštitou ktorého sa THĽR konalo. Prítomní boli aj primátori Bratislavy - P. Kresánek, Košíc - R. Bauer, Trnavy atď. - členovia Klubu primátorov miest Slovenska. O pol hodinu začal trhový predaj na Hradnom námestí, ako aj kultúrne programy. V tento deň vystúpili folklórne súbory Magura, Maguráčik a Goralik z Kežmarku, Krompašan Krompachy, Ybbsitz z Rakúska, sokoliari Aquila a Krásnohorskí zbrojnoši. Na svoje si prišli aj milovníci lukostreľby - miestny oddiel si rozložil svoje terče, do ktorých si mohol každý za poplatok zastrieľať buď z luku alebo z kuše.
O 17:00 hodine začali v novom evanjelickom kostole s kapacitou pre 1000 sediacich ekumenické bohoslužby, prvé ekumenické bohoslužby v histórii Kežmarku.
Za organovej hudby vstúpili predstavitelia cirkví a mesta do oltárneho priestoru. Vstupný žalm zaspieval Vincent Blažko. Po ňom zhromaždenie zaspievalo pieseň Chvála Tebe, Bože náš, ktorá je v rímskokatolíckom i evanjelickom spevníku. K prítomným sa prihovoril primátor Kežmarku Ing. Ján Skupin, ev. a. v. generálny biskup Pavel Uhorskai, rímskokatolícky pomocný biskup Mons. Andrej Imrich, ale aj kazateľ Masarik.
Primátor Kežmarku končil svoje vystúpenie týmito vetami: „Prečo sme sa rozhodli usporiadať túto ekumenickú bohoslužbu práve dnes, na začiatku THĽR ? Pokračujeme v tradícii našich predkov - aj tí každé väčšie podujatie začínali v mene Božom. Desaťročia sme na to zabúdali alebo sme boli nútení zabúdať. Pochopiteľne, nie všetci. A preto sa vraciame k starým dobrým zvykom. Vyprosujeme si pomoc aj pre toto naše veľké podujatie, ktoré robí Kežmarok po prvýkrát sám. Tak nám Pán Boh pomáhaj !“
Medzi príhovormi vystupoval ev. a. v. spevokol pod vedením Ruženy Baráthovej a rím. kat. spevokol pod vedením Ota Dlugoscha a Petra Justha. Liturgický Otčenáš spieval V. Blažko a záverečné slovo so spoločným Vyznaním viery predniesol J. Grich. Po záverečnom požehnaní biskupov zhromaždenie zaspievalo pieseň Kto za pravdu horí.
O 19:30 začalo na hrade scénické pásmo Tak sme žili, ktoré pripravila Nora Baráthová. Scenár obsahoval prierez cechových zvykov. Napr. mäsiari predvádzali krst svojich tovarišov - strkali ich dolu hlavou do sudov so špinavou a čistou vodou, debnári nádejných tovarišov šlajfovali - olievali vodou, fackali, mazali sadzami ... Žiaľ, absolútne zlyhalo ozvučenie (hoci zvukári boli mestom platení) a prejavila sa aj nezohratosť súborov z Kežmarku, Tatranskej Lomnice, Šuňavy, Vernára, Popradu a Matejoviec - každý mal totiž predstavovať určitý úsek remeselníckeho života. Bolo to na škodu, že niektorí herci svojou improvizáciou život dobových remeselníkov úplne zosmiešnili a pôvodná myšlienka sa stratila. Najväčšia vďaka patrí divákom, ktorí - hoci takmer nič nepočuli - ostali na svojich miestach.
Po predstavení bol nad hradom ohňostroj, ale ani ten nevyšiel podľa predstáv, hoci ho financovali (našťastie) podnikatelia a nie mesto.
Sobota - 7. august 1993
V kultúrnom programe vystúpili okrem súborov z predchádzajúceho dňa aj Liptov Ružomberok, Podpoľanec Detva, Radosť z Ružomberka spolu so speváčkou Annou Hulejovou, Bábkové divadlo Antona Anderleho z Banskej Bystrice a skupina stredovekej hudby Troubadour z Moskvy, ktorá sa stala miláčikom podujatia. Oficiálni reprezentanti stredovekej hudby totiž po svojom vystúpení v hradnej kaplnke zhodili svoj dobový odev a dali sa na pochod medzi stánky, kde hrali country hudbu i ruské ľudové piesne.
Poobede o 17:00 sa odohral futbalový zápas Old boys - čiže starých pánov Tatranu Prešov a Jednoty Kežmarok.
Večer o 20:00 začala pred hradom doslova bezuzdná zábava pod názvom Tak sme sa zabávali, ktorú občas prerušilo vystúpenie čiernej hradnej panej alebo oživených majiteľov hradu, pravda, opäť pri katastrofálnom ozvučení, takže obecenstvo z toho nič nemalo. Zato hudba vyhrávala v každom konci námestia - na jednej strane Trubadúri, na druhej Magura a obďaleč cigánska hudba Klempárovcov.
Nedeľa - 8. august 1993
V kultúrnom programe sa predstavili súbory z predchádzajúcich dní a o 15:30 začalo sa krútiť koleso šťastia, v ktorom boli tombolové lístky. Ako najschopnejší predavači lístkov sa ukázali - kežmarské deti, ktoré ich predali takmer 5 000 ks. Žiaľ, výhier bolo len 30. Celkove vystúpilo na THĽR 17 kolektívov so 416 účinkujúcimi. O 16:00 primátor mesta THĽR ukončil s prianím stretnúť sa v budúcom ročníku. No ešte aj pár hodín po závere sa prechádzali diváci po prázdnom námestí, pri opustených stánkoch, akoby si chceli všetko pripomenúť. Počasie tentoraz až na chvíľku kropenia pri otvorení sa zachovalo na jednotku, ba bolo až priveľmi teplo.
Remeselníci - majstri na THĽR
Do prezenčnej listiny sa zapísalo takmer 130 majstrov, ich pomocníkov a žiakov odborných škôl, ktorí prezentovali cez 40 druhov remesiel. Najstarším účastníkom bol opäť Július Joppa, 81 ročný medovnikár z Kežmarku a najmladším sa stal 19 ročný drevorezbár Štefan Grech z Bušoviec. A ešte mladší boli žiaci odborných škôl, ktorí prišli bez akéhokoľvek nároku na honorár. „Vieme, v akom finančnom stave sú mestá,“ povedal Mgr. Peter Kostolník, riaditeľ Stredného odborného učilišťa stavebného v Prešove, „radi by sme boli, keby sme aj s pomocou vašich jarmokov mohli získať ďalšie skúsenosti a samozrejme, ukázať schopnosti našich žiakov.“ To sa mu aj podarilo. Aby z tej krásy výrobkov ostalo čosi aj mestu, rozhodol sa primátor práce niektorých remeselníkov zakúpiť pre výstavnú mestskú sieň, ktorá sa má otvoriť v dohľadnej dobe.
Remeselníci, pracujúci s kovom:
a - kováči:
P. Hanula z Liptovských Sliačov, J. Oravec st. z Mlynček, Jozef Kaminský z Červenice, žiaci Stredného odborného učilišťa stavebného z Prešova. Títo študenti boli veľmi zaujímaví a rozhodne sa stali prínosom THĽR. Mladí kováči búšili do nákovy možno s väčšou chuťou ako neďaleko pracujúci starší majstri a jeden z nich navodil pravú atmosféru starých trhov svojím neustálym ponúkaním výrobkov, nadšenými výkrikmi, chválením svojho tovaru ...
b - zámočníci:
J. Veteška zo Štôly.
c - zvonkári:
M. Korchňák z Poráča.
Remeselníci, pracujúci s textilom
a - spracovanie ľanu:
A. Škirtová a A. Jakubčáková z Vikartoviec, M. Hvizdošová z Kluknavy, A. Štefaňáková zo Ždiaru a žiaci Strednej priemyselnej školy textilnej z Ružomberka
b - šitie krojov:
Ľ. Nemešanyová zo Ždiaru a M. Bartošová zo Štrby
c - paličkovaná čipka:
Š. Novák a V. Sámelová z Košíc
d - výšivky:
Klub dôchodcov z Kežmarku
Remeselníci, pracujú s hlinou
a - kachliari:
firma KOKSMONT Košice
b - hrnčiari:
S. Semrič z Bardejova
Remeselníci, pracujúci s kameňom
F. Pentrák a O. Burík z Bijacoviec
Remeselníci, vyrábajúci potraviny
a - pekári:
J. Tomáš z Kežmarku
b - medovnikári:
J. Joppa z Kežmarku a M. Muráriková z Kostolnej - Záriečia
Remeselníci, pracujúci s drevom
a - tesári:
J. Ďuran z Novej Lesnej
b - šindliari:
J. Jakubčák a O. Petrenčík z Vikartoviec doteraz nevynechali ani jeden ročník EĽRO. Na večernej zábave sa ani jeden nedal núkať do tanca, hoci majstri sa blížia už k osemdesiatke ...
c - kolesári:
Š. Toporcer z Poráča a T. Valent z Jurgova
d - debnári:
F. Čongva z Jurgova
e - korytári:
P. Michalica z Liptovskej Tepličky
f - výroba hudobných nástrojov:
F. Bekeš zo Svitu, Ľ. Kopčák z Betľanoviec, M. Plučinský z Jurgova
g - vareškári:
M. Komár z Poráča
h - rezbári, tokári, valaškári, výrobcovia hračiek:
O. Korkoš, M. Barnáš a J. Eliáš z Kežmarku, A. Racko z Bratislavy, P. Garaj a J. Michalko zo Štrby, R. Žilík z Mojmíroviec vystavoval hračky - skladacie, zvukové i pohybové, také, akými sa kedysi zabávali naši predkovia, J. Naňo a M. Semančík z Popradu, J. Zajac zo Šuňavy predvádzal modely poľnohospodárskych nástrojov a vozov, M. Bocko z Popradu - Spišskej Soboty, Š. Grech z Bušoviec, J. Burkat, J. Plučinský, J. Gomboš a O. Gomboš z Jurgova, žiaci Stredného odborného učilišťa stavebného z Prešova. Opäť vynikli študenti z Prešova, ktorí sa na rozdiel od tých starších stále venovali práci. Viacerí drevorezbári totiž svoje výrobky len predávali a tým porušili svoj sľub, daný organizátorom, ktorí požadovali od remeselníkov, aby pred očami obecenstva pracovali. V tomto smere sa nedal zahanbiť Ondrej Korkoš, ktorý je na invalidke po úraze nohy, no bez prestania pracoval na soche svojej madony, oblečený už tradične do goralskej vesty s goralským klobúčikom na hlave. Pritom vysvetľoval zvedavcom, čo a ako práve robí a neustále zbieral podpisy do svojej kroniky ...
Remeselníci, pracujúci s prírodnými materiálmi
a - košikári:
T. Ščenský z Nižných Ružbách, O. a F. Krafčíkovci z Lackovej
b - výrobky zo slamy:
P. Gregor z Prievidze
c - výrobky zo šúpolia:
K. Kročanová z Košíc
Remeselníci, pracujúci s kožou
a - kožiari:
J. Václav z Čiernej Hory
b - remenári:
forma REMENÁR z Prešova a J. Šoltés z Kežmarku
c - obuvníci:
J. Harhovský z Vikartoviec
d - kožušníci:
F. Adamjak z Kežmarku a F. Rochovský z Pohorelej
e - výrobky z kože:
J. Siska a J. Zachvejová zo Ždiaru, M. Šabla z Hôrky a Š. Široký z Torysiek (biče)
Remeselníci, pracujúci so sklom
J. Kocián a J. Šogor zo Svitu
V čom spočinulo "plus" THĽR oproti EĽRO ?
V tom, že THĽR prezentovalo svoje vlastné spišské remeslo (70 %), pričom sa dal priestor aj iným regiónom a hlavne v tom, že sa doň prvýkrát zapojila učňovská mládež. Škoda, že sa neprezentovalo viac historických remesiel - nevyšla napr. snaha zohnať mečiarov, hoci súbory historického šermu si zbrane vyrábajú sami. Z neznámych príčin neprišli ani drotári, hoci bola by možnosť zohnať za nich náhradu.
Vystúpenia súborov sa ladili v duchu remesiel - napr. súbor Goralik mal nacvičený špeciálny program o spracovaní ľanu.
Pribudla výstavná činnosť, dokumentujúca život starých remeselníkov, ich pracovné nástroje, inventár, ako aj výrobky.
Do programu sa zapojili všetci - účinkujúci i diváci, ktorí konečne nemuseli všetko pasívne prijímať ako doteraz.
Celé podujatie bolo jednoduchšie, skromnejšie, s minimálnymi nákladmi na mestskú a štátnu pokladnicu. I. ročník THĽR ako jediný bol ziskový - „zarobil“ na seba vyše 100 000 Sk (len na vstupnom sa vybralo takmer 204 000 Sk). Zrejme jediným ziskovým aj ostane v histórii všetkých kežmarských trhov.
Zaujímavé sú aj výpovede občanov: „To sú naše, naše trhy ... Menšie, skromné, ale naše ... Aj tie predchádzajúce bratislavské boli pekné, ale necítil som sa ako doma. Tam sa nedalo takto zabaviť.“


TOPlist