| Ďakujem ... - 17. marec 2005 - | |
|
Pani Nore Baráthovej za nezištné poskytnutie informácií - svojich vlastných
spomienok - o Historickom trhu z roku 1969 - predchodcovi EĽRO a THĽR
v Kežmarku.
|
| Historický trh 1969 | |
V roku 1969 si mesto Kežmarok pripomínalo
700. výročie od udelenia mestských práv Belom IV. V rámci jubilea sa uskutočnili
mnohé akcie - napríklad 1. mája 1969 historický sprievod, ktorý zobrazoval
prierez históriou Kežmarku a v dňoch 30. - 31. augusta 1969 sa zase uskutočnil
na Starom trhu historický trh. Obe akcie mali obrovský ohlas a zvečnili
sa aj v masmédiách. Pár dní pred trhom sa rozdávali "letáky",
ktoré oznamovali, že: „My, richtar, messka rada a cechowi maystri
slobodneho kralowskeho mesta Käsmarku wazzenemu messtyanstwu, panom, panyam,
poctiwim pannam, mladencom ako ay ostatnim na znamost dawame, zze dne
30. a 31. awgusta roku Pane 1969 welki wirocsni trh nassich slawnich cechow
na Starom Trhu zadrzzani bude ...“
Ako pracovníčka kežmarského múzea som patrila do tímu, ktorý pripravoval
sprievod i trh. Záležalo mi predovšetkým na trhu, aby sme Kežmarčanom
- a nielen im - ukázali, ako skutočne staré trhy vyzerali. Už výber miesta
bol situovaný tam, kde v minulosti trhy prebiehali: na ulici Starý trh.
Vybrali sme si remeslá, ktoré sa zaoberali výrobou a získavaním potravín.
Urobila som náčrty dobových trhových stánkov, resp. šiatrov, ktoré museli
byť zdobené vývesným znakom alebo zástavkou toho remeselníka, prípadne
„cechu“, ktorý v stánku predával svoj tovar. Napríklad mäsiari
mali prasačiu hlavu, vinohradníci strapec hrozna, prípadne džbány, rybári
rybu atď. Aj predávajúci musel byť v dobovom oblečení (na to sa tiež urobil
náčrt) a mal aj dobové náradie. Bolo prekvapujúce, ako sa ľudia a podniky
(napríklad Podtatranské reštaurácie, Zdroj atď.) zhostili svojich úloh,
ako zháňali staré oblečenie, nástroje a pod ... Trh mal svoj priebeh -
otvoril ho richtár so svojimi zbrojnošmi, prečítal znenie starého trhového
práva z roku 1419 a na tyč sa vyvesila kežmarská zástava. Námestie bolo
po dva dni plné a každý dúfal, že sa trhu bude pravidelne opakovať.
Začali však roky normalizácie ...
Po novembrovej revolúcii v roku 1989 - po 20 rokoch - ožila myšlienka
vzkriesiť tento trh. Myšlienka oživenia remeselných tradícií v Kežmarku
a starých jarmokov sa objavila vo volebnom programe KDH v koalícii s Demokratickou
stranou a Stranou slobody. To bolo v decembri 1990.
Zhodou okolností na začiatku roku 1991 prišla do Kežmarku bratislavská
tvorivá skupina EĽRO, ktorá ponúkla mestu podobné podujatie, na ktorom
by sa prezentovali rôzni remeselníci.
Tak našiel starý historický trh po vyše 20 rokoch svoje pokračovanie. |
